Zásadným faktorom, ktorý bude slovenský trh práce ovplyvňovať na budúci rok, je nedostatok ľudí.
Bratislava 11. decembra 2024. Aké sú najdôležitejšie trendy, ktoré budú mať na pracovný trh na Slovensku vplyv v roku 2025? Odborníci na...
Určite viac ako desatina agentúr dočasného zamestnávania (ADZ) pôsobiacich na Slovensku sa neštíti nekalých praktík, ktorými ukracuje pracovníkov aj štát. Dvojciferný percentuálny podiel odhaduje Branislav Jančuška, projektový manažér personálnej spoločnosti Grafton Slovakia, a konštatuje: „Zneužívajú systém a pohybujú sa na hrane zákona.“ Dodáva, že v područí takýchto agentúr je možno až 5 000 ľudí. V SR je aktívnych približne 450 ADZ.
„Navyše, sú tu aj kvázi agentúry, ktoré ponúkajú prácu na živnosť či dohodu najmä vo výrobných firmách, logistických centrách a skladoch, ale nedisponujú platnými licenciami,“ upozorňuje B. Jančuška.
Inšpektori by mali konať intenzívnejšie
„Legislatíva je postavená jasne a zrozumiteľne. Problémom však je regulátor, čiže inšpektoráty práce: mali by intenzívnejšie a detailnejšie posudzovať interakciu medzi dodávateľom a odberateľom pracovnej sily. Fenoménom je najmä to, že firmy bez licencie obchádzajú inštitút dočasného pridelenia a porovnateľných mzdových podmienok a poskytujú svoju domácu alebo zahraničnú pracovnú silu ako službu k výrobným linkám aj renomovaných spoločností,“ konkretizuje Branislav Jančuška.
Identifikovanie šedej spoločnosti nie je pre uchádzača o prácu jednoduché. Vystupujú ako klasické pracovné agentúry a používajú identické metódy inzercie. „Ak má kandidát podozrenie, treba sa, hoci aj anonymne, obrátiť na inšpektorát práce, ktorý je povinný prešetriť každý podnet,“ zdôraznil Jančuška.
Grafton pripravil edukačný manuál obsahujúci súpis nekalých praktík, ktorým zamestnanci čelia zo strany šedých agentúr. Medzi formy znevýhodňovania patria:
· meškajúca úhrada miezd
· nevyplácanie nárokových bonusov
· odopieranie benefitov, ktoré poberajú kmeňoví pracovníci
· absencia poistiek pre prípad úrazu zamestnanca či úpadku zamestnávateľa
· potreba financovať si pracovné pomôcky
· nutnosť vyžiadať si zápočtový list po skončení pracovného pomeru, hoci zamestnávateľ by ho mal vydať automaticky
Veľmi krátkozraký prístup
Šedým agentúram nahráva súčasná situácia na trhu práce s veľmi nízkou nezamestnanosťou. Vďaka nekalým praktikám disponujú zamestnancami a sú schopné poskytovať ich konečným zamestnávateľom. Existujú aj zásluhou dopytu od zamestnávateľov, ktorí sú ochotní pristúpiť na takéto metódy a chcú neférovo ušetriť na odvodoch.
· Z krátkodobého hľadiska takáto práca vyhovuje aj zamestnancom. Je to však veľmi krátkozraké a v budúcnosti sa to zamestnancovi môže vrátiť nie práve šťastným spôsobom: ak totiž ochorie alebo pôjde na materskú, dostane iba minimálne financie. V neposlednom rade je poškodený aj štátna daniach a odvodoch,“ dopĺňa odborník Graftonu.
Možnosť overiť si, či agentúra má licenciu od rezortného ministerstva, ponúka na svojom webe Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Personálne spoločnosti, ktoré sa chcú správať transparentne, sú združené v Asociácii personálnych agentúr Slovenska. Členovia APAS podliehajú pravidelným auditom a kontroluje sa aj dodržiavanie legislatívnych predpisov a etického kódexu asociácie.
Nekalé praktiky šedých pracovných agentúr:
· Strhávanie časti mzdy ako provízie za sprostredkovanie zamestnania: podľa zákona to pracovná agentúra nesmie robiť.
· V zmluve je uvedená nižšia mzda, ako tá, ktorá zamestnancovi v skutočnosti náleží. Zvyšok dostáva v hotovosti alebo formou cestovných náhrad. Znamená to menšie dane a odvody poistného, čo síce opticky vyzerá výhodne, ale pre budúcnosť to, samozrejme, spôsobuje nižší starobný dôchodok a dávky odvodzované zo mzdy – napríklad náhradu mzdy, nemocenskú, materskú či príspevok v nezamestnanosti.
· Niektoré agentúry si priamo vytypujú uchádzačov s exekúciami a lákajú ich na ponuku lepšieho zárobku práve vzhľadom na vyplácanie časti mzdy bokom.
· Nedodržiavanie zákonom stanovených porovnateľných podmienok pre agentúrnych a kmeňových zamestnancov na rovnakej pozícii.
· Namiesto pracovnej zmluvy zamestnávajú na dohodu o vykonaní práce. U personálnych agentúr to síce legislatívne nie je možné, ale takýto stav sa dá docieliť obchádzaním zákona - zmluvou o sprostredkovaní služby medzi agentúrou a klientom. Dohodári nemajú nárok na dovolenku či náhradu mzdy pri ošetrení u lekára.
· Zamestnanci sú často nútení odpracovať nadčasy nad rámec stanovený v zákone. Rieši sa to falšovaním výkazov dochádzky.
· Neuhrádzanie sociálneho a zdravotného poistenia za zamestnanca: pri prvej kontrole z inšpektorátu práce ide takáto personálna agentúra do likvidácie.
· Zamestnávanie osôb z tretích krajín bez platného povolenia.
· Odoberanie cestovného pasu cudzincom, ktorí nepoznajú miestne pomery a nemôžu sa za takýchto okolností slobodne rozhodnúť, či na danom pracovisku chcú alebo nechcú pôsobiť.