IT sektor sa už nevyvíja rovnako ako pred pandémiou.
Aj keď dopyt po odborníkoch rastie, mzdy stagnujú. Rýchly vývoj technológií spojených s umelou inteligenciou a pokračujúca digitalizácia vo...
Bratislava, 16. marca 2020 - Viete, čo je FoMO? Nie? A práve sa do vás vkradla obava, že vám uniklo niečo dôležité? Presne to je „Fear of Missing Out“: strach z premeškania.
Moderné nástroje na neobmedzené spojenie so svetom zabezpečujú, že kedykoľvek a kdekoľvek máme na dosah kohokoľvek. Pod vplyvom sústavnej obojsmernej dostupnosti zabúdame, že síce môžeme zvládnuť čokoľvek, ale nie všetko. FoMO nastáva, keď ignorujeme tento rozdiel.
V pracovnej oblasti býva vzpieranie sa tejto nevyhnutnosti ešte intenzívnejšie ako v súkromí. Nechceme zlyhať, premrhať nejakú šancu, niečo zanedbať, ohroziť svoju reputáciu, pozíciu vo firemnej hierarchii či dokonca zamestnanie ako také.
Dvaja z piatich mileniálov by nepracovali pre blokujúcu firmu
Pew Research Center v prieskume zistilo, že 44 % ľudí sa naplno hlási k úmere medzi dostatkom informácií a pocitom väčšej kontroly nad svojou existenciou, ďalších 35 % spadá do kategórie prevažujúceho súhlasu.
Aká je však cena takejto saturácie? Sprievodným rizikom je napríklad postupne narastanie hladu po prísune informácií, ktoré môže vyústiť až do posadnutosti na úkor vzťahov v súkromí a výkonov v zamestnaní.
Podľa Nucleus Research štvrtina ľudí strávi v práci minimálne dve hodiny denne surfovaním na webe bez súvisu s ich agendou. Nečudo, že 54 % zamestnávateľov v USA nejakým spôsobom obmedzuje prístup svojich zamestnancov k sociálnym sieťam počas pracovnej doby, referuje Computer World.
„Samozrejme, že aj na Slovensku máme spoločnosti, v ktorých sú vybrané sociálne siete a webové stránky zablokované v záujme udržania produktivity práce. Iné firmy – naopak – podporujú zamestnancov vo využívaní sociálnych sieti. Je to v prípadoch, keď práve načerpávanie nových informácií, čítanie blogov či sledovanie aktivít konkurencie je priam žiaduce. Pokiaľ to však nevyžaduje charakter práce, je na zvážení zamestnávateľa, či prístup na stránky zredukuje,“ vysvetľuje Diana Nackinová, Senior Marketing Specialist z personálnej agentúry Grafton Slovakia.
Denne strávime na sociálnych sieťach 144 minút
Viac ako polovica zamestnancov (54 %) tvrdí, že internet má veľký význam pre ich prácu. Až 77 % zamestnancov sleduje v práci sociálne médiá napriek reštrikciám. Blog Chanty hlási, že 40 % mileniálov by nepracovalo pre spoločnosť, ktorá by blokovala ich prístup k obľúbeným stránkam. Podľa webu Statista sme vlani denne boli na sociálnych sieťach v priemere 144 minút.
„Napríklad vo sfére HR sú sociálne siete v dnešnej dobe nevyhnutné. V čase, keď je nezamestnanosť veľmi nízka, už naozaj nestačí využívanie štandardných pracovných portálov. Personalisti preto siahajú po sociálnych sieťach a tie sa stávajú súčasťou ich každodennej práce,“ popisuje Nackinová.
Skratka sa už dostala aj do slovníka
V profesijnej sfére sa FoMO prejavuje nutkavým kontrolovaním elektronickej pošty, okamžitou reakciou na notifikácie, urputným scrollovaním aj vo výťahu, na toalete, počas obeda... Nejde o prokrastináciu, ale dôsledok strachu, že pre „neprítomnosť“ – fyzickú alebo len v obraznom zmysle – vyznieme neschopne, odťažito a opomenuteľne.
„FoMO sa určite dá eliminovať sebakontrolou, koncentrovaním sa na jednu vec, neodbiehaním od rozrobenej práce. Odporúčam zamerať sa na prácu, ktorú v danom okamihu vykonávame, a vedome v sebe potláčať nutkanie okamžite reagovať na notifikácie. Ak má človek v prípade sociálnych sietí pocit, že ho pohlcujú, treba si nastaviť denný limit používania,“ odporúča Diana Nackinová.
Strach z vynechania je podľa vyjadrenia psychoterapeutky Shevy Rajaeeovej pre portál Well and Good atavizmom – naši prehistorickí predkovia boli existenčne závislí na príslušenstve k skupine: „Keď nás neprizvali k ohňu alebo nezobrali so sebou na lov, v osamotení sme sa desili možného útoku šabľozubého tigra.“
Syndróm identifikoval už v roku 1996 marketingový stratég Dan Herman a v roku 2000 sa tejto téme venoval v magazíne The Journal of Brand Management. Samotný výraz FoMO prvý raz použil Patrick James McGinnis v roku 2004 v univerzitnom časopise Harbus. Od roku 2013 sa skratka FoMO nachádza v Oxford English Dictionary.
Naučte sa byť hrdý na veci, ktoré ste neurobili
Technologický guru Steve Jobbs kedysi vyhlásil: „Rozhodnúť sa, čo nerobiť, je rovnako dôležité, ako rozhodnúť sa, čo robiť. Treba si starostlivo vyberať. Na veci, ktoré som neurobil, som rovnako hrdý ako na tie, ktoré áno.“
Spisovateľ, podcaster a spíker Michael Hyatt vníma FoMO ako zabijaka produktivity a nabáda: „Stanovujte si jasné ciele a tie nech sú filtrom. Keď sa objaví možnosť, ktorá vám pri plnení cieľov prospeje, privítajte ju. Ak nemá takýto potenciál, zbohom.“