prihlasky na vysoke skoly

Prihlášky na vysoké školy treba poslať do konca februára

Prihlášky na vysoké školy treba poslať do konca februára

Jana Véghová, Pravda | 02.02.2016 06:00  

V prvých mesiacoch nového roka väčšina slovenských fakúlt vysokých škôl uzatvára termín podania prihlášok. Výberom vysokej školy dokáže mladý človek ovplyvniť svoj osud, miesto štúdia, ako aj budúce krásne spomienky na vysokoškolské časy. A nielen to! Výberom vysokej školy sa dá ovplyvniť budúci príjem a uplatnenie na trhu práce. Ako? Poradia odborníci z personálnej agentúry Grafton Recruitment.

Ilustračné foto.

Autor: SHUTTERSTOCK

Do konca februára je možné poslať prihlášky na 31 fakúlt, ak ste to nestihli, nezúfajte. V marci má termín na zaslanie prihlášky ďalších 54 fakúlt a univerzít na Slovensku. Všetky nájdete aj na portáli vysokých škôl portalvs.sk.

Personalisti sa počas svojej praxe stretávajú s absolventmi, ktorí si často ťažko hľadajú prácu. Jedným z dôvodov je, že mladí ľudia často nevedia, čo chcú a blúdia vo svojom svete nesplnených očakávaní. Svoj životopis posielajú všade, kde sa dá. Keby ste sa ich opýtali, ktoré spoločnosti oslovili, pravdepodobne by si nespomenuli na všetky.

Ako sa dá tento scenár zmeniť? Možno to znie ako klišé, ale každý by si mal vo svojom živote pred kľúčovým rozhodnutím sadnúť, zobrať papier, pero a zamyslieť sa nad tým, čo v živote chce. Je dôležité napísať si len to, čo je podstatné a s čím sa stotožňuje.

Prvá otázka, na ktorú by mal každý mladý človek nájsť odpoveď, je: „Čo chcem robiť?“ Pri tejto otázke môžu nastať tri situácie. Buď presne vie, čo chce, a rovno si môže zodpovedať druhú otázku: Na ktorú školu si podám prihlášku? Alebo vymenoval asi desať rôznych povolaní, pozícií a v podstate sa nikam nepohol, alebo vôbec nevie odpovedať. V posledných dvoch prípadoch je potrebné položiť si doplňujúce otázky, a to: Čo zatiaľ viem? Na čo mám vlohy? Čo ma baví? Prípadne: Čo absolútne neviem, nebaví ma a musím to vylúčiť…

Hra na detektíva

Ak ste v situácii, keď ste na papier napísali nekonečný stĺpec povolaní a k nim zoznam vysokých škôl, v rozhodovaní by mali zavážiť ďalšie informácie ako napríklad: rebríček najlepšie platených miest na Slovensku, informácie o zamestnávateľoch, ako aj kariérna cesta iných ľudí. Po bádaní a hľadaní odpovedí na tieto kľúčové otázky by ste sa mali utvrdiť v tom, či vám vysoké školy a univerzity, o ktorých uvažujete ako o favoritoch, dokážu naplniť vaše ciele. Pozerajte sa na svoju budúcnosť cez benefity, ktoré vie daná škola poskytnúť nad rámec výučby. Kredibilitu vysokoškolského štúdia zvyšuje možnosť študovať na škole, ktorá má partnerstvá s inými univerzitami v zahraničí a umožňuje študentom vycestovať prostredníctvom programu Erasmus či SAIA, alebo má špičkové vybavenie, ktoré študentom umožní pracovať na zaujímavých projektoch už počas štúdia.

Ak ste zistili, že sú veci, ktoré je potrebné doštudovať, neváhajte a urobte tak čím skôr. Nech už ide o čokoľvek, doučte sa to predtým, ako pôjdete na prijímací pohovor. Ak ste náhodou nestihli termín prijímacích pohovorov, máte šancu o rok. Nie je hanba dať si rok pauzu a vycestovať napríklad do zahraničia a okrem doštudovania jazyka získať aj nejaké pracovné skúsenosti či venovať rok len príprave na školu, ktorú ste si vysnívali.

Wish list – zoznam prianí

Ak ste zodpovedali všetky predošlé otázky, už by ste mali tušiť, čo hľadáte. Teraz je čas urobiť si tzv. wish list (zoznam prianí), ktorý bude obsahovať doučovania, zoznam preferovaných vysokých škôl, v ktorých by ste chceli študovať, prípadne spoločnosti, kde by ste chceli začať svoju prax, vrátane kurzov, ktoré potrebujete na to, aby ste boli neskôr u zamestnávateľa atraktívnejší. Je to možnosť, ako sa už popri škole posúvať a získať počas štúdia či po ňom dobre platené zamestnanie.

Barlička, s ktorou sa to dá

Poslednou úlohou, ktorá vám v plnení svojho wish listu veľmi pomôže, je porozprávať sa s rodičmi. Prediskutujte s nimi svoje vízie, povedzte im o svojich plánoch a tiež poplatkoch, ktoré vysokoškolské štúdium so sebou prináša. V období, keď sa vám nebude dariť, vás radi podporia, aby ste sa opäť motivovali a bojovali s problémami. Ak je peňaženka vašich rodičov limitovaná, jednou z možností je aj sociálne štipendium alebo prospechové štipendium. Výšku a podmienky ich získania nájdete na stránkach vysokých škôl. Tí, ktorí chcú získať pracovné skúsenosti už počas štúdia, by mali pozerať aj na to, kde sa ich škola nachádza. Platí, že čím väčšie mesto, tým viac pracovných príležitostí aj pre študentov.

Vysoké školy v SR

Verejné vysoké školy

§  Univerzita Komenského v Bratislave

§  Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

§  Prešovská univerzita v Prešove

§  Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

§  Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach

§  Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

§  Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

§  Trnavská univerzita v Trnave

§  Slovenská technická univerzita v Bratislave

§  Technická univerzita v Košiciach

§  Žilinská univerzita v Žiline

§  Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

§  Ekonomická univerzita v Bratislave

§  Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

§  Technická univerzita vo Zvolene

§  Vysoká škola múzických umení v Bratislave

§  Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

§  Akadémia umení v Banskej Bystrici

§  Katolícka univerzita v Ružomberku

§  Univerzita J. Selyeho

Štátne vysoké školy

§  Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika

§  Akadémia Policajného zboru

§  Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave

Súkromné vysoké školy

§  Vysoká škola manažmentu v Trenčíne

§  Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, n. o.

§  Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave

§  Paneurópska vysoká škola

§  Vysoká škola Danubius

§  Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove

§  Stredoeurópska vysoká škola v Skalici

§  Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom

§  Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií

§  Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach

§  Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta – Banská Štiavnica, s. r. o., odborná vysoká škola

§  Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave

Zahraničné vysoké školy

§  Bankovní institut vysoká škola

§  Vysoká škola hotelová v Praze 8

§  Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha

§  Univerzita Palackého v Olomouci

§  Hochschule Fresenius gGmbH

O ktoré vysoké školy je najväčší záujem?

§  Vo všeobecnosti sú to školy s technickým zameraním, úplne top sú z tohto pohľadu informatici a odborníci pre telekomunikačný sektor.

§  Pomerne vysoký dopyt (aj keď nižší než po IT špecialistoch) je aj po ekonómoch. Tí si nachádzajú uplatnenie nielen na ekonomických/fi­nančných úsekoch firiem, ale aj v špecializovaných centrách zdieľaných služieb (shared services centre).

Ilustračné foto.

Autor: SHUTTERSTOCK

Najžiadanejší sú absolventi týchto fakúlt:

§  Fakulta informatiky a informačných technológií, STU

§  Fakulta elektrotechniky a informatiky, STU

§  Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita

§  Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, UK

§  Fakulta elektrotechniky a informatiky, TUKE

§  Fakulta medzinárodných vzťahov, EUBA

§  Národohospodárska fakulta, EUBA

§  Fakulta managementu, UK

Najžiadanejšie odbory

§  aplikovaná informatika – priemyselná informatika

§  aplikovaná informatika – počítačové modelovanie

§  počítačové inžinierstvo – počítačové systémy a siete

§  informačné systémy

§  elektronika – elektronické systémy

§  elektronika – senzorika

§  elektronika – automobilová elektronika

§  elektronika – výrobné procesy v elektronike

§  elektronika – elektronika dopravných prostriedkov

§  telekomunikácie – multimediálne telekomunikácie

§  telekomunikácie – telekomunikačné a rádiokomunikačné inžinierstvo

§  elektrotechnika – elektroenergetika

§  elektrotechnika – elektrotechnické inžinierstvo

§  elektrotechnika – elektrotechnické systémy v mechatronike

§  elektrotechnika – komerčná elektrotechnika

§  elektrotechnika – autoelektrotechnika

§  elektrotechnika – dispečerské systémy v elektroenergetike

§  elektrotechnika – priemyselná elektrotechnika

§  výrobné technológie – zváranie a spájanie materiálov

§  výrobné technológie – zváranie

§  účtovníctvo – účtovníctvo a hospodárska informatika

§  účtovníctvo – účtovníctvo a audítorstvo

§  účtovníctvo – účtovníctvo a finančné riadenie

Čo dnešným absolventom najviac chýba?

§  Vo všeobecnosti sú to praktické zručnosti, ale často je problém aj s teóriou. Tá totiž v dnešných kurikulách nezodpovedá aktuálnemu stavu v jednotlivých segmentoch. Mladí ľudia tak prichádzajú na trh práce vzdelaní na úrovni, ktorá by možno postačovala pred desiatimi rokmi. Platí to aj pre praktickú časť vyučovania/výcviku.

§  Svetlou výnimkou sú najmä absolventi vysokoškolských IT smerov, a to nielen pre kvalitu samotných škôl, ale aj preto, že mnoho z nich už reálne pracuje počas štúdia. IT špecialista si, obrazne povedané, prácu vôbec hľadať nemusí, pretože si ho nájde sama.

Ktoré odbory sú z pohľadu zamestnávateľov najmenej žiadané?

§  Aj tu ide o pozície, po ktorých je zo strany firiem nízky dopyt v porovnaní s počtom absolventov, ktorých školy každoročne vyprodukujú. Treba si totiž uvedomiť, že množstvo odborov pripravuje mladých ľudí na profesie, ktoré potrebuje prakticky iba verejná správa a dopyt po nich zo strany súkromného sektora je mizivý. Preto majú problémy s uplatnením sa absolventi odborov ako: pedagogika, filozofia, andragogika, kulturológia, sociálna práca, environmentálne manažérstvo, verejná správa… Navyše časť týchto odborov má medzi zamestnávateľmi zlý imidž tzv. električkových škôl, ktoré kladú na svojich absolventov nízke nároky. Tým trpia najmä odbory ako sociálna práca, environmentálne manažérstvo či verejná správa.

Aké je pre firmy dôležité, akú konkrétnu školu mladý človek skončil?

§  Je to dôležité primárne v prípade vysokých škôl, keďže stredné školy vychovávajú predovšetkým ľudí pre firmy v regióne. Ak však ide o vysoké školy, oveľa lepší imidž majú (a lepšiu šancu na uplatnenie sa absolventov ponúkajú) tradičné univerzity v krajských mestách. Takzvané „vidiecke“ vysoké školy sú vnímané výrazne horšie, najmä ak ide o súkromné školy s povesťou „študenta nikdy nevyhodia, pretože potrebujú jeho peniaze“.

Radil Luboš Sirota, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ McROY Group

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Pôvodný článok si môžete prečítať TU.